Terapeutické vlastnosti tanca vogue
“You operate from the position of knowing, not guessing!”
Je len jeden z výrokov, ktoré môžete počuť na tréningoch môjho tanečného mentora a priateľa Archieho Burnetta. Viac ako na analýzu pohybu by som sa dnes pozrel na terapetuciké vlastnosti Vogue. Verím, že každý komplexnejší pohyb v sebe skrýva liečivý potenciál. Je tomu tak aj pri tanci Vogue. Koho by zaujímalo, čo je to za tanec a odkiaľ prišiel, môže si prečítať článok na jednom z mojich webov, venujúci sa street a urban dance. Dnes sa však chcem zamerať na terapeutické kvality tohto pohybu. Vogue naozaj pomáha spojiť sa so sebavedomím a ukázať, že sa mám rád, že akceptujem svoje telo. Toto, je to, čo vogue prináša. Pre niekoho to môže byť ľahké, avšak pre ľudí so zníženým sebavedomím, pre ľudí ktorí boli znehodnotení, kritizovaní za to akí sú – to môže byť výzva. „Preboha, ako môžem mať rád svoje telo a nebodaj ho ešte aj ukazovať a tešiť sa z neho.?“
Vogue hovorí ukazovaním častí svojho tela, tváre, bokov, hrudníka, pozri mám rád svoje telo, to znamená, že mám rád seba a viem to aj ukázať. V dotýkaní sa a poukazovaní na svoje telo, v tom vidím pravú terapeutickú a liečivú hodnotu tohto tanca. Možno práve preto na akciách vogue stretávam toľko gay/trans/lgbt ľudí, pretože tento tanec im umožnuje vyzdvihnúť tieto telesné kvality s kotrými toľko bojovali a tu sú prijímaní. Tu sú videní.
Prepojenie výrazov na pocity
Priznám sa, po dvoch rokoch Lockdownu a uzatvárania sa do ulity sám do seba aj moje sebavedomie a vnímanie vlastnej hodnoty bolo s otáznikom. Čiže tancovanie pohybov ako:
Giving face
Serving face
framing face
My face is tasty
My face is sparkling
Taking the mask of
I don’t know with which you are working on, but look take mine.
Dávanie mojej tváre ostatným, poukazovanie na tvár, že žiari, že svieti, servírovanie tváre na tanieri. Ukazovanie, že mám okolo hlavy hviezdičky, naznačovanie, že moja hava vibruje a podobne. Dávanie tváre do rámu ako obrázok. Tieto pohybe nerobíme, bežne, že? Tentokrát boli prekvapivo aj pre mňa zrazu výzvou. Prosím? Fakt. Cítil som sa trápne, že či naozaj môžem také pohyby robiť, som dosť pekný a sympatický na to aby som mohol na svoju tvár poukázať? Nebudú sa mi smiať? Zaujímam vôbec niekoho? Uvedomil som si, že zmena môže a prichádza len prostredníctvom pohybu, tela a vlastného zážitku.
Koľko krát, to ešte musím zopakovať, kým sa mi to dostane do tela? Mnohokrát opakovaný pohyb sa mi stáva vlastným. Hovorí to tom aj celá teória NLP ale hlavne o tom písal aj môj obľúbený autor prvých kníh o duchovnom rozvoji Dale Carnagie. Treba spraviť pohyb, ktorý mi prinesie lepšie pocity. Pohyb, ktorý máme asociovaný napríklad so šťastím, dobrou náladou a pozitivitou. I keď, ten pohyb spravím kvázi na „silu, treba vnímať, čo to so mnou robí ako sa mi mení nálada“ Toto samozrejme nie je návod ako sa vyliečiť, funguje to krátkodobo a treba pracovať aj na iných veciach. Ale ak si zoberieme Vogue tanec ako taký, a budeme tieto pohyby opakovať s týmto výrokom:
„If you believe, it’s real” -Archie Burnett
Pozitívna zmena sa dostaví. Verím tomu, toto múdro sa dá aplikovať aj do bežného života. O tom , čo potrebujem k tomu aby som tomu naozaj uveril, tu nebudem pojednávať. To je terapeutická práca na zopár sedení.
Vogue ako cesta k svojej ženskosti
Druhým aspektom je priznanie svojej ženskosti a potvrdenie týchto kvalít. Každej žene, ktorá hľadá svoju ženskosť, jemnocit, erotiku či zvodnosť, by som odporučil začať tancovať alebo si vyskúšať Vogue. I ja som mal klientky, ktoré sa ku mne chodili učiť ženskosti, cez tento tanec. Odo mňa od muža. Pretože už ako tvrdil švajčiarsky psychológ Carl Gustav Jung, v každom mužovi sa skrýva vnútorná žena a v každej žene vnútorný muž. (anima a animus)
Pre mňa ako muža je to bezpečná cesta ako prijať svoje ženské kvality, ktoré som dostal od mamy, babky sestry a sesterníc. Mnohokrát sa ma na Vogue a tanečných akciách pýtajú si gay? Nie, nie som. Som super-straight. Odpovedám. Avšak až skutočné prijatie a oslávenie i mojej ženskej časti prináša uzdravenie a uvoľnenie. Toto úplné uvoľnenie v tanci, bezpodmienečné prijatie mojej ženskej časti mi umožní neskôr naplno žiť svoju mužskú časť. Za posledné obdobie so moc netancoval, robil som gymnastiku, posilku a box. Moju ženskú podstatu-tanec, vláčnosť a uvoľnenie v pohybe surfovanie na vlnách hudby – som potlačil. A možno práve preto, som tak veľa plakal. Veľmi veľa, tak, že by som mohol polievať doma kvety. Aj keď sa saba-viac snažím, byť väčším mužom, silnejším, kvalitnejším – moju pravú podstatu, veľkú ženskú časť – nemôžem poprieť. Tak hovorí aj David Deida vo svojich prednáškach. Muž bude pracovať na svojej mužnosti, stávať sa drsnejším, ale pritiahne si partnera, ktorý je vždy k nemu komplementárny. Takže ďakujem Archiemu, tancu a Vogue, – že, som si opäť spomenul kým som – sám sebou v pohybe.
Odkazy a “follow up”
Archieho môžete stretnúť na poldňovom workshope v Bratislave 28.8.
Na tému telo sa pozrieme prostredníctvom tanečno – pohybovej terapie 24.8. v Nitre v Starej vodárni.
