Dostala sa ku mne možnosť pozrieť sa a spracovať túto tému z viacerých zdrojov po svojom. Už nastal ten správny čas pozrieť sa na svojich démonov. Takéto situácie prichádzajú práve vtedy, keď máme dosť vnútorných zdrojov, zázemie aby sme im čelili. Inšpiroval som sa viacerými článkami a knihou od nemeckého terapeuta menom Heinz-Peter Röhr. Čelím tomu, teda hľa môj pohľad na vec…
Kto je teda Narcis?
Nacistický človek získavaj pocit sebehodnoty z názorov ostatných ľudí. Má závislosť na pochvalách a potvrdzovaní si hodnoty od ostatných z vonka. Navonok mnohokrát býva šarmantný, ťažko pracujúci, zaneprázdnený, úspešný a šťastný. Vo vnútri však cíti strach, seba-odpor, žiarlivosť, vinu, či ľútosť. Hlavným rysom je, že narcistická osobnosť si nie je vedomá svojich emócii dokonca ich odmieta. A práve preto si nie je vedomá ani emócií ostatných.
Má problémy s vnútornou hodnotou
neprikladá svojim pocitom hodnotu ani pocitom ostatných
vie o sebe, že je pekný ale necíti svoju vnútornú a spirituálnu hodnotu ako necíti ani hodnotu ostatných
Správa sa tak, ako očakáva, že druhí ľudia by chceli aby sa správal. Čiže mení svoje správanie a vystupovanie, tak aby ho ostatní prijali, aby sa vždy zapáčil. Rozpráva ostatným to, čo chcú počuť. Že vraj obetuje celý svoj život pre ostatných ale nedokáže pochopiť, že ostatní ho napriek tomu neprijímajú. Že-vraj ho ostatní využívajú. Mám pocit ako keby narcistický človek žil v nepravde. Neautentický, že rozpráva a žije klamstvo. Víno pije a vodu káže. Mnohokrát ignoruje svoje emócie a častokrát sa venuje radšej ostatným. Vo vnútri však prežíva emočnú búrku, zlosť, frustráciu, strach, chaos a zmätok. 
Častokrát sa dostáva do vzťahu, kde sa bije, provokuje a neskôr sa stavia do role obete. Narcis používa manipuláciu a vytváranie pocitu viny v partnerovi. Chýba mu absolútne pocit vnútornej hodnoty a integrita. Väčšinou je atraktívny, bohatý a má šarm. Používa tieto zbrane na to, aby ostatní ľahšie zvládali a prijímali jeho manipulácie.
Láska sa buduje na intímnostiach a intimita sa vytvára, keď môžeme otvorene zdieľať emócie s druhým. Počúvanie vzbudzuje a tvorí intimitu.
Narcistická porucha vychádza z nedostatku seba-hodnoty a sebalásky. Povedať narcisovi, musíš sa naučiť mať rád, pestuj seba-lásku, nie je najlepšia cesta. Sebaláska sa však nedá naučiť ani prikázať. , to musí človek odpozorovať a odžiť si v rodine alebo na blízkych priateľoch. Ideálne v detstve. Na pozitívnych príkladoch. Preto nie je dobré keď rodičia svoje dieťa stavajú na piedestál. Ty si najkrajší, najlepší. Dieťa sa učí pozorovaním a inšpiráciou od ostatných. Ak sa vyskytne v útlom detstve traumatizácia, to je to, čo nastaví správanie a život človeka na ďalšie roky. Z pravidla, čím skôr sa dieťa traumatizuje tým je ťažšie to potom opraviť a “vyliečiť sa z toho”. Dáva to zmysel, pretože napríklad keď máme dve deti, pri rozvode, staršie to ako tak rozchodí, možno so zášťou alebo hnevom, no to mladšie si to psychicky odnesie a zmení ho to viac. To je obdobie, kedy nastáva prvé narúšanie hraníc s rodičmi. Vtedy začína dieťa cítiť, že je zodpovedné za pocity a emócie svojich rodičov. Preto ak dieťa zažívalo, emočne nestabilnú matku, ktorá plakala alebo bola emocionálne odťažitá, dieťa si to dávalo za vinu a vyvinulo si stratégiu ako matke pomôcť. Alebo ako prežiť dané obdobie s čo najmenšími stratami. (tajný program prežitia)
Keď sme deti skutočne veríme, že ak nedostaneme lásku zomrieme.
Ak si nevyriešime – neopravíme naše problémy z útleho detstva budú sa nám opakovať a opakovať a môžme skončiť zle. (ako vraví aj J. Peterson) Preto verím, že seba rozvoj je celoživotná cesta. Ak niekomu opakujú stále tie isté vzorve, má problémy vo vzťahoch, je dobré zamyslieť sa aj na sebe a človek by mail ísť do psycho-terapie.
Spolu-závislosť a narcizmus
To čo sa často stáva, že narcistický človek niekedy prepadne do pozície spolu-závislosti, alebo zo spolu-závisloti sa posunie do narcizmu. Ako sa to deje? Keď si N.O nedokáže doplniť svoje narcistické požiadavky vo vzťahu alebo vo svete (chýba mu adorácia) prepadá do protipólu spolu-závislosti.
Chýbajúca sebaláska
Je naozaj príčinou narcistickej poruchy, kde chorobný narcizmus je porucha sebavedomia. Obdobie dieťaťa okolo 2-4 rokov je veľmi dôležité. Dieťa potrebuje bezpodmienečnú lásku rodičov. Ak sa naruší – dochádza k narcistickej poruche, pretože sebaláska a sebavedomie sa nemôžu vyvíjať normálne. Mnohokrát má mávajú narušený vzťah s jedným s rodičov. A treba si uvedomiť, že problémy rodičov prenikajú do problémov detí. Ak majú rodičia problém so sebavedomím prenesú to aj na deti. A ak sa teda týmto spôsobom, dieťaťu sa nedostáva teplo, porozumenie a podpora a tak sa mu vyvinie tajný program:
- MUSÍM TO ZVLÁDAŤ SÁM
- NEBYŤ SÁM SEBOU
- NIKDY SOM SA NENASÝTIL
Dieťa sa snaží zachrániť bojom, pretože sa nenasýtil, tak sa musí zachrániť sám. Klasickým anti-programom N.O je, že neustály pokus zbaviť sa vnútorného nepokoja a utrpenia výkonom, snaha dosiahnuť úspech a uznanie. Snaha dosiahnuť stále viac – tím sa nič nerieši a vnútorná nespokojnosť stále rastie. N.O trpí tlakom po výkone, môžu za to ich rodičia, lebo očakávali, že ich dieťa bude niečo zvláštne a výnimočné. Dieťa má tajné programy.
- MUSÍM BYŤ NIEČÍM ZVLÁŠTNY
- INAK SOM BEZCENNÝ
Vnútorný nedostatok si chce odstrániť tím, že ho budú obdivovať, chváliť, resp. stavať na piedestál. Častokrát má pokus o vnútorné naplnenie tak, že sa zameriava na hľadanie dokonalej lásky. (silný anti-program)
Nové vhodnejšie programy
- VŽDY SI VYHOVUJEM (Treba si položiť otázku. Kde si sám vyhovujem? Nezávislosť na hodnoteniach druhých vedie k nezávislému sebavedomiu. )
- SOM NIEKTO ZVLÁŠTNY PRETOŽE, KAŽDÝ ČLOVEK JE NIEČÍM ZVLÁŠTNY A NEMUSÍM PRE TO NIČ ROBIŤ. SOM UŽ DOSŤ DOBRÝ, TAKÝ AKÝ SOM. AJ TAK SOM UŽ DOSŤ DOBRÝ.
- MÁM VŠETKO, ČO POTREBUJEM
- MÁM PRÁVO NA SVOJ SMÚTOK (len cez bolesť a utrpenie sa posuniem vpred, bolesť ma vedie k tomu aby ma zocelila)
Veľkým problémom je seba-podceňovanie. Treba sa tomu vyhýbať a opakovať si mantru:
“Aj keď som pár krát zlyhal, neznamená, že nemám hodnotu. Neznamená to, že sa musím podceňovať.”
tabuľka programov z knihy “Podminovane dětstvi od Heinz-Peter Röhr”
Môj záver a čo ďalej?
Aj keď sa človek identifikuje s viacerými aspektami, či črtami tejto osobnosti, neznamená to, že je má automaticky poruchu osobnosti. Tieto črty sú ovplyvnené aj inými faktormi, hlavne rodinným prostredím. Dobré je mať sebareflexiu. V dnešnej dobe internetovej adorácie, instagramu a dopamínových dávkach za páčiky, je veľmi ľahké padnúť do nacistického naladenia. Je ľahké nechať sa obdivovať, čítať si komentáre a počítať “lajky”. (žiť v bubline, že aký som úžasný).
Ak sa niekto v daných symptómoch identifikoval, cestou ako z toho von, je podľa nemeckého autora, spiritualita a meditácia. Držme si palce.
Ak Ťa táto téma zaujala a článok sa ťa dotkol, budem rád ak sa mi ozveš s otázkami alebo spätnou väzbou na martin@terapiatancom.sk alebo mi napíš na instagram.
použité internetové zdroje:
kniha: Heinz-Peter Röhr – Podminované dětství
články:
