Rozmýšľam o význame samoty v mužskej transformácii. Na to aby sa chlapec stal mužom – potrebuje byť sám. Na ako dlho? Ako to? Kedysi odchádzali mladí muži na skusy do sveta. Sami, zistiť aké to je, pozrieť sa von aby mohli domov priniesť novinky. No predovšetkým išli nájsť seba. Zistiť aké to je byť sám sebou, sám so sebou. Alebo sa chodilo na povinnú vojenskú službu. Bolo to tvrdé, ale chlapec sa naučil starať sa sám o seba. Zistiť čo má rád, čo sa mu páči, čo nie, či mu robí dobre. Čo zvláda a čo nie.
Budha odišiel z paláca na ulicu, aby spoznal obyčajných ľudí a chudobu. Samotu. Ježiš Kristus odišiel z chrámu do sveta, cez púšť. Aby poznal samotu a čelil svojmu vnúronému diablovi.
No a takému diablovi som čelil i ja sám na jednej z molích ciest. Na jednu z mojich pracovných ciest som išiel skôr. Prenajal som si izbu v hoteli, že si vybehnem jeden krásny kopček v prírode. Ideálny čas, sneh, zima. Veď prečo nie? Pri poslednom výstupe v Starej Turej som mal možnosť prejsť si peklom. Vstal som ráno 6:00, ranné rutiny som preskočil a zbalil si veci na túru. Keďže bol lockdown raňajky sa nepodávali a nemal som si ani kde dať čaj. Prišiel som pod kopec, že som zapadol autom do jarku, vynechám, podstatné bolo, že som si uvedomil aký som bol oplašený a že je mi lepšie byť viac kľude. I vyrazil som 7:00 z pod kopca. Vonku hmla, padal lepkavý sneh a o východe slnka ani chýru ani slychu. Vydal som sa vzprieč hore a kráčam nohu za nohou. Sneh padá pomaly sa zhusťuje ako sa mne zhusťovali myšlienky. Nikde ani živáčika, Nasledujem označený chodník. Búri sa vo mne minulosť, spomínam na partnerky. Vnútorný kritik – doondievač si ide svoje. “mohol si to zachrániť, kebyže si taký a onaký” “Mal si vydržať, nikdy si sa nemal vracať späť v čase a podobne” Poznáte to? “Teraz nemáš nič, si sám, si nikto, poznáte to?” “bez nej si handra, sám to nedokážeš”. To bol ešte len začiatok. Výstup na horu pokračuje ako pokračuje môj osamelý pocit vnútornej temnoty a samoty. Ako som sa blížil k vrcholu zintenzívňovali sa aj moje pocity. Cítil som to zovretím v bruchu a v genitáliách. Telo reaguje, výborne, konečne sa dostávam nazad. Zase cítim. TELO a jeho prejavy. Nikde na vôkol ani živáčika. Pod vrcholom pri chate som si dal rýchle raňajky – polo zamrznutý banán a jablko. Čaj, ktorý som si chcel uvariť ešte v Bratislave chýbal. Ktovie, čo spôsobilo moje muky, či výstup na lačno alebo studené raňajky. No zostup bol tiež náročný. Byť takto v samote po rozchode nie je najoptimálnejšie. Prešiel som si vnútorným trápením no upriamil som sa viac na to, čo je podstatné – na seba. Do svojho vnútra. Povedal som si OK. Tak to bolo. Čo sa stalo, stalo sa. Ak by to malo a mohlo byť inak, je to inak a stlalo sa to inak. Už to nemôžem zmeniť ani sa do minulosti vrátiť. Ak by sme aj mali byť spolu bolo by to iné, pretože, čo sa stalo, stalo sa. A tak budem pracovať s tým, čo mám TU A TERAZ. S prítomným okamihom a mojím telom. Opäť som začal cítiť, čo je dobré, znamená to, že sa dostávam viac do svojho stredu. Toto bola len malá kvapka v mori samoty, ktorú by mal muž pred vstúpením do ďalšieho vzťahu okúsiť.
Hovorí sa, že ženám pomáha rozprávanie a zdieľanie a mužom odchod do samoty – do svojej jaskyne.
Tu by sa mal osmeliť a zistiť, že veci dokáže konať, sám, že si via o seba postarať materiálne, finančne a hlavne duchovne. (Viď Maslowova pyramída.) Že vie odklial čerpá energiu pre seba a ďalšie tvorenie. V samote by si mal muž uvedomiť, že aj tak už je dosť dobrý, že teraz tu ako je, je to v poriadku. Že má dosť vnútorných zdrojov ako žiť. A keď nemá mal by sa naučiť ich hľadať. Keď sa muž naučí žiť sám, že si vystačí sám, že presne vie odkiaľ má čerpať energiou pre svoj život. Tj. že od partnerky by energiu čerpať nemal. Keď si uvedomí, že má 100% zodpovednosť sa svoj život. Vtedy a bude cítiť úplný. Po transformácii v samote. Sa bude cítiť pripravený na ďalšie životné výzvy ako je vzťah, žena, manželstvo a deti. Cestou k tomuto poznaniu, je sebaláska, podporovanie seba hodnoty a sebavedomia. Všetko naviazané na súcit k sebe. Snáď aj o tom napíšem v nasledujúcich dňoch článok.
Moje cvičenie pre vás milí čitatelia je navnímavanie si TELA počas samoty. Kde v tele to cítim? Čo sa mi deje v tele keď som sám? Prečo sa vyhýbam samote? Čo nechcem cítiť? (Presne tak, ako ja keď som cítil tenziu v bruchu a genitáliách počas výstupu na horu.) Buďte na seba milí a láskaví so súcitom, už len to, že ste si dovolili cítiť je skvelé. Už to je prvý krok.
Ľahko sa mi to píše, pravda, no čo ak nás zastihnú pocity úzkostí, strachu z opustenia a beznádeje počas samoty? Pravda, zažil som. Vtedy nestáva nič iné len sa zahltiť fyzickou aktivitou (tá nás zvedomuje a dostáva do tela)
Ako dosiahnuť zážitok dlhotrvajúcej – transformačnej jaskyne v dnešnom pretechnizovanom svete?
Bez dedičstva predkov, bez rituálov, zasvätení a povinných vojenských služieb? Jedna z možností je dať syna na internát, kde sa musí starať o seba. Druhá možnosť je, že keď začne pracovať prenajme si sám byt. Alebo odíde bývať s priateľmi. Povedzme, že ani jedna z možností sa neuskutoční, ako sa teda už dospelý muž môže konfrontovať so samotou?
Povedal by som ak si sám-single, ži sám, cestuj sám a využi ponuky a náhodné okolnosti z Vesmíru. Ak si ženatý alebo vo vzťahu, zober si čas pre seba, choď na ryby, do hôr, na bike, korčule alebo na chatu na pár dní. Zostaň v samote, aby si mohol počúvať volanie svojej duše. Čo ti hovorí, čo by chcela a podobne. Samozrejme je to dobré doprevádzať fyzickým cvičením prípadne meditáciou.
V dnešnej dobe sú moderné rôzne prechodové rituály, zástupné role, modely a mužské rituály, kde si chlapec môže vyskúšať fiktívny kontakt so smrťou. Alebo podobne. Na takéto rituály sa pozrieme aj počas cyklov seminárov Terapie Tancom. Minimálne v dieli Bojovník.
Aj na túto tému odporúčam skvelú knihu od Tomáš Kosačíka Promrhané dny, ktorá naozaj zmenila život aj mne.
